Episodes
-
Český spisovateľ Karel Kuna má na konte tri knihy. Jeho poviedky sú vtipné, hoci v nich rozoberá vážne témy. „Za tragickou udalosťou môže byť aj humor, tá nejednoznačnosť je pre mňa zaujímavá a je pre mňa zdrojom inšpirácie,“ objasňuje. Jednu z jeho poviedok sfilmoval Jan Prušinovský, známy český režisér, tvorca seriálov Most!, či Dobré ráno, Brno!
Prozaik v podcaste vysvetľuje aj to, prečo dnes krčmy na českom vidieku ubúdajú, hoci, ako zdôrazňuje české pivo chutí oveľa lepšie než v minulosti.
Autor hovorí aj o tom, ako sa mu darí skĺbiť prácu v banke s písaním kníh. Vďaka Medzinárodnému vyšehradskému fondu trávi v Bratislave niekoľko týždňov, v rozhovore prezradí, čo ho na našom meste očarilo.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Novinár Tomáš Forró napísal reportážnu knihu Spev Sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny. „Pátos je pre mňa neakceptovateľný, o Ukrajine treba začať hovoriť inak,“ vysvetľuje. „Mali by sme hľadať hlbšie témy. Snažím sa o to aj v mojej knihe. Rozprávať ten príbeh ešte raz a inak ako sme zvyknutí.“ Je presvedčený o tom, že aj bez pátosu si čitateľ v knihe emóciu nájde: „Mojim čitateľom sa to celé začína nejakým spôsobom prepájať. Začínajú vidieť v tých trpiacich a obetiach seba, vedia si to predstaviť,“ dodáva.
Tomáš Forró je priamym účastníkom bojových operácií, preto sa jeho slová nepočúvajú ľahko: „Všetci vedia, že pokiaľ Ukrajina padne, na rade sme my. Treba o tom hovoriť pokojne, triezvo a bez paniky.“ Tvrdí, že je celkom reálne, že o tri-štyri roky sa ocitneme v podobnej situácii ako Ukrajina: „Môže sa to stať. Nie našim deťom, nie našim vnukom, nie o 400 rokov, keď sem prídu mimozemšťania, ale ešte nesplatíte hypotéku na svoj byt a môžete ten byt stratiť. Tu, v tejto krajine. V susednom okrese, sto kilometrov na východ, ale možno aj v Bratislave.“
Pre novinára sú veľmi silnou témou muži. Vojna im spôsobuje neuveriteľne ťažké dilemy. „Som v odvodom veku a nechcel by som byť v ich koži. Vykašlem sa na Slovensko alebo budem hniť v zákopoch, ako to robia Ukrajinci?“
V knihe sa pokúsil vytvoriť čo najbohatšiu a najkomplexnejšiu snímku toho, čo videl a zažil. Jeho hlavnou otázkou bolo, čo táto vojna spravila s ukrajinskou spoločnosťou. „O tom, ako táto vojna skončí, nevie ani Putin, ani Zelenskyj, nevie to ani Joe Biden. Nevie to nikto,“ uzatvára reportér.
Spomínaný podcastový seriál Za spevom sirén nájdete na tomto odkaze: https://skpodcasty.sk/podcasty/za-spevom-siren/
O knihe Spev sirén: https://www.litcentrum.sk/dielo/spev-siren
Životopis autora: https://www.litcentrum.sk/autor/tomas-forro/zivotopis-autora
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Missing episodes?
-
Spisovateľ Ján Púček a prekladateľ Andrzej Jagodziński hovoria o knihe Karpaty! a jej preklade do poľštiny. Prekladateľ vysvetľuje podľa čoho si vyberá diela, ktoré bude prekladať a ako sa dostal ku knihe Karpaty! „Knihu som najprv prečítal ako čitateľ, nie ako prekladateľ. Viete, prekladatelia inak čítajú knihy, ktoré idú prekladať. Detailne a pomaly, je to iný druh čítania.“
Ján Púček opisuje, ako vznikali prvé malokarpatské texty: „Písanie o Karpatoch bolo ako keď sa na človeka, ktorého veľmi dobre poznáš, pozrieš nečakane a z inej strany.“
Respondenti hovoria aj o populizme, ktorý ovládol priestor v strednej Európe, médiách, knižných trhoch a prezrádzajú, na čom pracujú a aké majú plány do budúcna.
Prekladatelia slovenskej literatúry nielen prekladajú, ale sami iniciujú vydanie diel v zahraničných vydavateľstvách. Slovenské literárne centrum, Mesto Banská Štiavnica a LITA ich podporuje a ponúka im rezidenčné pobyty v rámci programu Trojica Air.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Hosťami podcastu Knižná revue boli literárna vedkyňa a kritička Mária Klapáková a literárny vedec a publicista Radoslav Passia. Obaja boli súčasťou odbornej poroty, ktorá nominovala desať kníh do aktuálneho ročníka literárnej ceny Anasoft litera.
V rozhovore sa dozviete, čím je táto desiatka špecifická a čo spája nominované tituly.
„Väčšina autorov z desiatky je do istej miery už známa a ich mená fungujú ako overené značky,“ vysvetľuje Mária Klapáková.
Obaja respondenti sa zhodli na tom, že je to neprekvapivo silný ročník. Budú hovoriť o zaujímavých debutoch i sklamaniach. Spomenú knihy, ktoré ich zaujali, hoci sa do finálovej desiatky nedostali. Desať najlepších diel rozoberú z pohľadu obsahu a formy.
„Verím, že sme žiadny klenot, ktorý mal byť na výslní nepotopili. A ak áno, je to na naše triko,“ uzatvára Radoslav Passia.
Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie slovenské prozaické dielo, vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Aktuálnu finálnu desiatku tvoria:
Cabala, Lukáš: Spomenieš si na Trenčín?
Dušek, Dušan: Deti v daždi
Gibová, Ivana: Babička©
Kováčik, Juraj: Bod zlomu
Kucbelová, Katarína: Modrosleposť
Kuľková, Miroslava: Hotel Balkán
Pupala, Richard: Druhý čierny zošit
Puškáš, Jozef: Vivat akadémia, zbohom, Čechov
Rozenbergová, Vanda: Storočie
Štefánik, Ondrej: Siroty
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Ilustrátorka Daniela Olejníková a grafický dizajnér Pavol Bálik vyhrali hlavnú cenu na Bologna Ragazzi Award 2024. Získali ju v kategórii non-fiction za knihu Myko, českého vydavateľstva Baobab, ktorej autorom textov je Jiří Dvořák. Kniha je láskavým spravodajcom zo sveta húb. Hríby vydávajú vlastný časopis, knižke nechýba nápaditosť a vtip.
Hostia v podcaste opisujú vzájomnú spoluprácu a atmosféru na medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v talianskej Bologni, kde si cenu prevezmú. „Danka dala hríbom aj výraz,“ vysvetľuje Pavol Bálik. „Jej ilustrácie museli byť vedecké a zároveň prívetivé pre čitateľa. Tú mieru sa jej podarilo udržať majstrovsky.“
Daniela Olejníková dopĺňa: „Špeciálnosť tohto projektu som videla už v textovom základe, my tu možno žneme nejaký úspech, ale základ a originalita bola v texte. Jiří Dvořák prišiel s geniálnym nápadom.“Na záver podcastu prebehne krátky telefonický rozhovors vydavateľom Jurajom Horváthom z vydavateľstva Baobab, ktorý sa podelil o pocity z víťazstva a zo spolupráce so slovenskými umelcami: „Je to ideálny tím a to je niečo mimoriadne. Kde kto si myslí, že v dnešnom svete sa dá čokoľvek zameniť a všetko je nahraditeľné, ale ja si myslím, že to tak vôbec nie je.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Ondrej Štefánik napísal knihu „Siroty“, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Tatran. Je o učiteľovi dejepisu na bratislavskom gymnáziu. Autor v novele odkrýva osamelosť, túžbu po zmysluplných vzťahoch, ale aj bizarný svet gymnaziálnych profesorov a ich študentov.
Jeho hrdina si nemotorným spôsobom snaží nájsť partnerku a vzťah k študentom. Je vyhorený, frustrovaný a cynický. Kniha obsahuje veľa vtipných postrehov.
„Pri tejto knihe som chcel ísť, napriek jej temnému názvu do komickejšieho štýlu,“ vysvetľuje spisovateľ. „Musel som si dávať pozor, aby tam nebolo príliš zo mňa.Aby som nepísal o sebe, hoci sú tam nejaké prvky mojej osobnosti, môjho prežívania sveta a môjho pozorovania.“
Laureát ceny Anasoft litera v podcaste hovorí o téme duševného zdravia, o sociálnych sieťach, o tom, že keď píše, lepšie sa mu spí a aj o tom, čo pri písaní obľubuje najviac: „Páči sa mi sloboda, ktorú pri tvorbe mám, keďže písanie ma neživí.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík usporiadaných do troch veršov. Haiku nie je len žáner,deklaruje životnú filozofiu. Literárna vedkyňa Eva Urbanová a spisovateľ Matúš Nižňanský vysvetľujú, že haiku by sa dalo definovať ako tu a teraz. V našej domácej poézii sa autori vkladajú do veršov, v haiku by autor nemal byť prítomný.
„Verše spája jednoduchosť, pravdivosť, umiernenosť, zdržanlivosť v emóciách a určitá hĺbka, ktorá z tohto pramení,“ vysvetľuje Eva Urbanová a pokračuje: „Keď čítame naše verše: Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... Vieme, že Ivan Krasko nebolúplne šťastný. V haiku to znamená, že sa zmráka, stmieva a ide noc.“
Matúš Nižňanský opisuje, ako ho haiku očarilo a ako mu táto poézia pomohla: „Potreboval som sa upokojiť a vďaka haiku sa mi podarilo zabudnúť na okolitý svet.“
U nás je haiku stále neprebádaná forma poézie, hoci sa nájde dostatok autorov, ktorí sa tomuto žánru venujú. Chystá sa dokonca antológia slovenského haiku.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Hostia podcastu, Lucia Mládeková z Tatranu a Vladimír Michal z Artfora hodnotia uplynulý knižný rok z pohľadu predaja a titulov, ktoré čitateľov zaujali najviac. Vysvetľujú, prečo sa snažia vydávať aj slovenských autorov a či má slovenská literatúra nejaké špecifiká. Dozvieme sa, ako prebieha proces edičného plánu a aký je vkus slovenského čitateľa.
Prezradia, v čom ich ostatný vianočný predaj prekvapil a ako úzko súvisia ich tržby s klimatickými zmenami. S moderátormi Pavlom Sibylom diskutujú aj o tom, prečo zahraničné bestsellery nie sú na Slovensku zárukou úspechu.
„Neprišli sme na to, prečo oceňovaní zahraniční autori niesú u slovenských čitateľov obľúbení,“ hovorí Lucia Mládeková.
Témou podcastu bol aj Fond na podporu umenia. Podľa hostí,jednania s ním dokazujú, že tam sedia ľudia, ktorí majú otvorené uši, bystré hlavy a sú ochotní počúvať pripomienky.
Slovenský knižný trh sa podľa respondentov mení. Začínaprevládať non-fiction a vychádza viac pôvodnej slovenskej literatúry, čo sa odrazilo aj na súťaži Anasoft litera. Z roka na rok musia jej porotcovia prečítať viac hodnotených kníh.
-
Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi nedávno zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka.
„Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej.
Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie.
„S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.
Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:
· Čo si hovorímev každom režime: prežime.
· Čo moja žena povie, toplatí(m).
· Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo.
· Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo.
· Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť.
· Hovoríte, že za všetkomôžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy.
· Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud.
· Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok.
· Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej.
· V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
To, ako sa o zvieratách rozprávame a akú o nich píšemeliteratúru, sa podpisuje na našom správaní voči zvieratám. Na právach a povinnostiach, ktoré im určujeme, či na etike, ktorú zvieratám prisudzujeme.Pohľad na zvieratá sa však v modernej spoločnosti aj pod vplyvomliteratúry a humanitných vied mení a pred nami tak vyvstáva otázka,ako by sme sa k nim mali správať a čo by sme mali voči nim pociťovať.
Modrosleposť, nový román slovenskej spisovateľky Kataríny Kucbelovej, je plný rôznych obrazov zvierat, ktoré ukazujú vzťah človeka a zvierat v celkom prekvapivých súvislostiach. V podcaste hovorí o tom, čo ju k „románu o zvieratách“ viedlo, aká literatúra ovplyvnila jej vlastný pohľad na zvieratá, ale aj o zásadných rozdieloch medzi perspektívou humanitných vied a pozíciou krásnej literatúry.
Druhá hostka, Ivana Hostová, skúma, akým spôsobom sa v našej kultúre ustálili určité stereotypné chápania zvierat a ako sa tieto koncepty odrážajú na našom vzťahu k zvieratám. Výskum v tejto oblasti pokladá za vzrušujúci a naliehavý zároveň. Tvrdí, že ekologickým problémom sa v súčasnosti nemôžu vyhýbať žiadne spoločenské odbory.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Úspešná a oceňovaná poetka Katarína Kucbelová, napísala svoju druhú prozaickú knihu s názvom „Modrosleposť“. Vyšla minulý rok vo vydavateľstve Slovart. V príbehu vystupujú dvaja hlavníhrdinovia – introvertná rozprávačka a jej bývalý učiteľ Molnár. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu. Román otvára viacero tém, ako sú materstvo, násilie na ženách, starnutie, či smrť. Je to román o vlastných väzeniach a o bludnom hľadaní cesty von.
Rozprávačka prežíva neustály vnútorný konflikt. V podcaste zaznie ukážka, v ktorej sa zamýšľa nad tým, aké by to bolo hibernovať. Priznáva, že naplno žiť nedokáže ani len polovicu zroka. Nočný spánok je pre ňu iba slabá kompenzácia, ku koncu roka sa cíti taká vyčerpaná, že by tri alebo štyri mesiace najradšej prespala.
Katarína Kucbelová je autorkou viacerých básnických zbierok, jej prozaickým debutom bola novela „Čepiec“ (2019), ktorá sa stretla s mimoriadnym ohlasom. Ocenenie Zlatá vlna 2023 získala za zbierku básní „K bielej“.
Ukážku z jej najnovšej knihy „Modrosleposť“ číta herečka Lujza Garajová Šrámeková.
Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
V súčasnej dobe začína téma umelej inteligencie vstupovať do našich životov a jej použitie kladie čoraz viac otázok a etických dilem. Čo všetko tento mohutný nástup prinesie, je z veľkej časti na nás. Pokiaľ ale vývoj umelej inteligencie nebudeme usmerňovať a necháme ho stáť nazlých základoch, v určitej fáze ju už zrejme skrotiť nedokážeme.
Zuzana Husárová, úspešná slovenská poetka, literárnavedkyňa a akademička na katedre digitálnych umení a katedre teórie na VŠMU v Bratislave, vytvorila spolu s manželom, programátorom Ľubomírom Panákom ešte v roku 2016 Lizu Gennart – neurónovú sieť GPT 2, ktorá píše poéziu.
„Jej výstupy boli veľmi dobré, vzhľadom na to, že smeju trénovali iba dva dni,“ približuje proces vzniku.
V podcaste hovorí o počiatkoch tvorby literatúry vytvorenej neurónovou sieťou GPT2. Respondentka v rozhovore vysvetľujeriziká, ktoré môže priniesť vývoj umelej inteligencie v najbližšom čase. „Sme v ére, kedy bude extrémne podstatné kritickyuvažovať o všetkom, čo robíme, aké zdroje čítame, aké máme kritické myslenie, pretože tu budeme zavalení množstvom informácií,“ dodáva.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Kniha s mierne provokatívnym názvom Postsedliaci - Slovenský ľudový protest od autora Juraja Buzalku s veľkým nadhľadom komentuje našu súčasnosť i moderné dejiny.
Kniha nezarezonovala iba medzi čitateľmi, recenzent Martin Posch chváli spisovateľa za to, že sa nebojí otvárať aj otázky, ktoré mnohým akademikom nemusia byť príjemné. V knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Mamaš nájdeme úvahy na témy: slovenská kaviareň, pandémia, klimatická kríza, ale aj populizmus. Veľkú časť v nej zaberá náš postoj voči menšinám. Kritik Martin Posch oceňuje, že dielo kladie bolestivé, ale dôležité otázky a robí tak bez zbytočného pátosu.
Text, ktorý bol uverejnený v časopise Knižná revue, číta herec Kamil Kollárik. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.
Podcast Knižná revue pre vás pripravujeSlovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
„Existovali mnohé otázky, ktoré som si v súvislosti s otcovým životom kládla a chcela som na ne dostať konzistentnú odpoveď,“ vysvetľuje spisovateľka Denisa Fulmeková v podcaste Knižná Revue. Napísala knihu rozhovorov so svojím otcom, Jozefom Kotom, pod názvom: Pohyb v uzavretom kruhu.
V podcaste priznáva, že kniha o otcovi sa jej nepísala ľahko. Pýtala sa na jeho bohatú a nevšednú prekladateľskú tvorbu, ale i na obdobie, keď na ministerstve kultúry počas normalizácie zastával funkciu riaditeľa odboru umenia. „Bolo zložité robiť rozhovor s otcom, vnášala som tam kontroverzné otázky, ale zároveň som ho hlboko milovala. Bolo ťažké mu robiť prokurátora, lebo zároveň vo mne bola aj obhajkyňa.“
Autorka opisuje, aký vzťah mal jej otec s vtedajším ministrom kultúry, Miroslavom Válkom. „Básne Miroslava Válka milovala ajmoja mama,“ prezrádza.
Denisa Fulmeková je presvedčená o tom, že pre rodinu je dôležité zaznamenávať pamäte seniorov a chrániť ich ako najcennejšie dedičstvo. V rozhovore odhalí, čo do knihy nedala a čo ju na otcových odpovediach úprimne prekvapilo. Zmieňuje sa osituáciách, ktoré jej o vzťahoch a o období bývalého režimupovedali viac ako čokoľvek iné.
„S odstupom času otcovi lepšie rozumiem“, konštatuje respondentka. „Asi nemal vo svojej výbave hrdinstvo,alebo chuť postaviť sa na odpor. Čo by som robila ja v jeho koži? S najväčšou pravdepodobnosťou by som nebola schopná postaviť sa na odpor a pridať sa k disentu. Moja generácia by sa na životy svojich rodičov mala pozerať aj s takýmto pochopením. Naši rodičia v niečo verili, budovali štát a potom sa ukázalo, že to bolo márne. Asi by sme ich nemali súdiť, veď do života nám vstupujú rôzne aspekty a ja si nemyslím, že by môj otec robil vedomé zlo.“
Jozef Kot patril k priekopníkom teórie prekladu a výuky. Svojimi prekladmi z anglickej a americkej literatúry obohatil slovenských čitateľov o diela Williama Shakespeara, Jeroma Davida Salingera, Williama Faulknera, Ernesta Hemingwaya, Jamesa Joycea,
a mnohých iných.
Knižný rozhovor s Jozefom Kotom si môžete zakúpiť v každom dobrom kníhkupectve alebo na našej stránke: https://www.litcentrum.sk/dielo/pohyb-v-uzavretom-kruhu
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskúliteratúru.
-
Richard Pupala napísal knihu s názvom „Druhý čiernyzošit“ a jeho strašidelné príbehy nás zavedú do bratislavskej Petržalky, ale aj na vidiek, či do temného lesa. Kniha je pokračovaním jeho úspešného diela s názvom „Čierny zošit“,ktoré vyšlo v roku 2017 a bolo nominované na prestížnu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera a na cenu Európskej únie za literatúru.
V knihe „Druhý čierny zošit“, ktorá práve vychádza vovydavateľstve Lindeni stretneme ľudí bez domova, opustené domy a budeme svedkami čohosi tajomného a neobvyklého.
Ukážku z knihy číta herec Kamil Kollárik. Partnerompodcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Zamestnanci Slovenského literárneho centra predstavujú svoje najobľúbenejšie knihy. V podcaste Knižná revue zaznejúodporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov, ako aj tipy na detskú literatúru. V rozhovore s moderátorom Dadom Nagyom respondenti vysvetľujú, čím ich dielo zaujalo a prečo ho čítali s veľkým pôžitkom.
Zoznam kníh spomenutých v podcaste:
Katarína Kucbelová - Modrosleposť
Petra Hůlová - Nejvyšší karta
Mila Haugová - Stigma : písať
Jana Juhásová - Belasé Ó Básnická cesta Rudolfa Juroleka
Soňa Balážová, Dávid Marcin - Dozvedela som sa, že žiješ
Adam Allsuch Boardman: Ilustrované dejiny filmu
Balla – Medzi ruinami
Katarína Fedorová – Vyššia moc
Jon Fosse - Lodenica
Barbara Zmušková - Život v Kocke
Fatma Aydemir - Džinovia
Necati Öziri - Vatermal
Ivana Gibová - Babička
Ali Smith - Leto
Miloslav Švandrlík - Černí baroni
Josef Škvorecký - Tankový prapor
Ďuro Balogh Peter Gärtner - Deň radosti
CIPÁR&LOGO.ETC, Miroslav Cipár: Univerzálny tvorca (Vladislav Rostoka a i.)
Robert Galbraith – séria detektívok
Ali Hazelwood – Analýza lásky
Dominika Madro - Dediči posmrtnej ríše
Caitlin Doughty - Dym v očiach
Lana Bastašić - Chyť zajaca
Iboja Wandall-Holm - Moruša
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskúliteratúru.
-
Piata kniha spisovateľky Ivany Gibovejvyšla len nedávno a sociálne siete sú už plné pochvalných komentárov. Viacerí recenzenti sa zhodli, že je to zatiaľ jej najlepšie dielo. Kniha s názvom Babička vyšla vo vydavateľstve Vlna.
Hlavná hrdinka Magdaléna vyrastá spolu s bratom, otcom alkoholikom, poddajnou matkou a dominantnou babičkou. Magda svoje detstvo zažila v socialistickom malomeste. Jej traumy z detstva sú stále prítomné, aj keď je už dávno dospelá.
V pútavom príbehu sú načrtnuté viaceré ťažké témy, avšak knihe nechýba humor, irónia, cynizmus.
Ukážku z knihy prečíta herečka Lujza Garajová-Schrameková. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenskéliterárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Soňa Uriková sa nedávno stala víťazkou našej najprestížnejšej literárnej ceny Anasoft litera. Podľa odbornej poroty napísala najlepšie prozaické dielo vydané v minulom roku, a to poviedkovú knihu Dôvod na radosť. V podcaste prezradí, ako vníma úspech knihy a ako sa stotožňuje s rôznymi nálepkami, ktoré jej dielo dostáva. Hoci tieto texty vznikali pred tromi rokmi, pre autorku sú stále živé. Priznáva, že v poviedke Marika sa nachádzajú najintímnejšie časti, aké kedy napísala.
„Chcem sa nazývať spisovateľkou, je to pre mňadôležité a vždy aj bolo“, tvrdí. „Chcem sa stále zlepšovať.“ Doteraz pracovala na Úrade vlády, teraz plánuje byť na voľnej nohe a venovať svojej tvorbe viac času.
Milovníčka muzikálov vyštudovala scenáristku a v podcaste približuje, ako jej tento odbor poskytol pohľad do vlastného písania, aj nazerania na svet. S moderátorom Danielom Domorákom sa porozprávajú aj o tom, čo znamená vysoká a nízka literatúra.
„Vyčítajú mi, že v textoch používam príliš veľa vulgarizmov,“ poznamenáva Soňa Uriková. „Ja si to vôbec nemyslím.“
Respondentka v rozhovore nešetrí chválou na významnéhoslovenského prozaika: „Jazykové majstrovstvo Pavla Vilikovského mi prídenedosiahnuteľné.“
Poslucháči sa dozvedia aj to, ktorú knihu by sipodľa nej mal prečítať každý a čoho sa čerstvá laureátka Anasoftlitera bojí najviac.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
V novej knihe Lukáša Cabalu „Spomenieš si na Trenčín?“, ktorú vydalo vydavateľstvo Artforum, sú príbehy pretkané humorom a magickým realizmom. Kniha voľne nadväzuje na spisovateľovedve predošlé diela Satori v Trenčíne a Jar v Jekaterinburgu, výborne však funguje aj samostatne. V príbehoch opäť figuruje Vincent, svojský majiteľ antikvariátu. Stretneme sa aj s Laurou, jeho kolegyňou a kamarátkou a spoznáme Tamaru, izraelskú novinárku, ktorá pátra po svojich predkoch v Trenčíne.
Lukáš Cabala, ako sa píše v recenzii od Lucii Halovej, predstavuje Trenčín zahalený minulosťou, autor si povzdychne aj nad ničením priemyselných pamiatok, ktorého sme svedkami v súčasnosti. Vidíme však aj Trenčín zahalený nocou či okorenený záhadou. Mesto mnohým dôverne známe tak ponúka nové pohľady. Celú recenziu na túto knihu a veľa iných článkov si môžete prečítať, v aktuálnom, novembrovom čísle časopisu Knižná revue.
Ukážku z knihy číta herec Luboš Kostelný.Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii.
Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Slovenska Jana Karšaiová napísala debut o rozpade Československa v kontexte rodinných vzťahov a nazvala ho „Zamatový rozvod“. Minulý rok zaň získala nomináciu na prestížnu taliansku cenu Premio Strega. Výnimočné na jej nomináciije nielen to, že sa jedná o debut, ale že nomináciu získala ako cudzinka.
V rozhovores ňou sa dozviete, ako jej knihu vnímajú v Taliansku, v Čechách i na Slovensku. „Taliani sa v strednej Európe príliš neorientujú, nezaujíma ich to, pre nich je to východný blok,“ hovorí. „Príbeh, kde rozpad Československa načrtávam najmä cezvzťahy ich zaujal. Po prečítaní knihy, si mnohí z nich našu históriu vyhľadávali na internete.“
Písať začala počas materskej dovolenky, aby sa nezbláznila. Neskôr sa prihlásila na kurz tvorivého písania. „Lektor sa nás na prvej hodine spýtal, kto z nás si myslí, že je tu najhorší. Zdvihla som ruku a on sa ma spýtal prečo. Vysvetlila som mu, že som cudzinka. Pred taliančinou som mala veľký rešpekt. Spomínaný kurz vo mne odblokoval zábrany. Nadobudla som pocit, že si môžem dovoliť písať aj v cudzom jazyku.“
Mala šťastie na literárnu agentku a editorku v jednom. V podcastepribližuje ich vzájomnú spoluprácu a proces tvorby. Tvrdí, že aj vďaka nej je text v knihe prepracovaný a motívy na seba nadväzujú.
V podcaste prezradí aj to, či je možné presadiť sa v Taliansku bezliterárneho agenta, ako vzniká obálka za pomoci umelej inteligencie a ktoré témy rezonujú v súčasnej talianskej próze.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskúliteratúru.
- Show more
